Zmrňený čért

Ako upísal Faust svoju dušu Mefistovi, aj alkoholik Jaska uverí hríbarovi s čud-ným menom Čért, že mu prinesie zmenu a raj na zemi, ako sľuboval. Napokon je to stokrát lepšie než možnosť, ktorú si chcel zvoliť sám. Dať na seba slučku a všetko ukončiť. Je aj dôkazom toho, že samovrahovia v podstate netúžia po smrti, ale po inom živote.

Dvojica nám môže pripomenúť aj Adama, jeho prvý hriech a pokušiteľa hada zo Starého zákona. Pôvodným zámerom režiséra Ivana A. Fodora bolo zahrať sa s biblickým príbehom a preniesť ho do dnešnej doby, lenže niekto by mohol pole-mizovať, že Adam by bez Evinej zvedavosti a roztopašnosti nikdy nezhrešil. Jeho nepresvedčil Diabol prezlečený za hada, ale Eva ako žena, to utešené stvorenie, ktorému podľahol.

„Novodobý Adam“ ako keby sa zrazil s „novodobým Hamletom“, lebo aj on si kladie otázku: voliť či nevoliť. Ich skrížením vzniká volič, ktorý sa rozhoduje, či podľahnúť klamom predvolebného zaliečania alebo nie, ale aj tak nakoniec poslúch-ne politika a nechá sa zlákať jeho sladkým medíkom. Čért to vystihol slovami: „Dycky uvjeríte ked slubujú vám čérci nebo!“ Chybou Jaska je nielen jeho dôverčivosť, ale aj neschopnosť niesť za to obete. Nie je ochotný sa vzdať toho, čo má, iba túži po niečom navyše, hoci si predtým vôbec nevážil, že vôbec niečo mal.

Jaska je Záhorák, a preto „ vypráva jak mu zobák narosteu“, vlastne ako všet-ky postavy, pretože Záhorácke divadlo Senica si hru Siarheja  Kovaľova preložilo - rovnako ako celú svoju tvorbu – do svojho nárečia. „Zmrňený čért“ by pre zaujímavosť v preklade znamenal pokazený čert. „Záhorie“ ako také hrá v príbehu tiež svojskú úlohu, lebo „fiktívne Záhorie môže existovať hocikde na svete. Ide tu o metaforu niečoho zapadnutého, starého, odsúdeného na zánik.“ Napriek tomu sa do tejto krajiny, odrezanej od sveta nejakým nedopatrením dostane niečo moderné a úplne kontrastujúce s tunajšími podmienkami ( napr. kupleraj - nevestinec, korte-šačky - pouličné predvolebné demonštrácie a pod.)

Záhorácke divadlo Senica za svoju päťročnú existenciu prekročilo hranicu desiatich titulov, čiže je mimoriadne produktívne, čo mu uľahčujú aj podmienky, ktoré mu mesto poskytuje. Pokračuje v tradícii úspešného senického divadla, ktoré bolo jeho predchodcom. Vytýčilo si cieľ, že bude posilňovať lokálny patriotizmus, kultúrne vychovávať obyvateľstvo a podporovať mladé talenty z tohto kraja. V minulosti sme mohli vidieť ich prevedenie „Rómea a Júlije“ s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe, ktoré svojho času nazývali „vlajkovú loď“, pretože predstavenie bývalo vypredané. Najnovšia hra má názov „Osudy jedného vinára“ a mala premiéru v apríli počas akcie Záhorácké a Moravsko-Slovácké divadlobraní.

Siarhej  Kovaľov: Zmrňený čért, preklad z bieloruštiny do slovenčiny: Natália Kiseľová (umelecká redakcia: Sergej Makara), úprava do záhoráčtiny: Jozef Moravčík Jakubovec, réžia: Ivan A. Fodor.., scéna: I.Fodor, J.Adamčík, kostýmy: Eliška Stanková, hudba: Pala Nemec Lelín, technika: Dušan Thebery, Peter Harnoš, Dušan Ševčík, grafika: Andrej Moravčík, ilustrácie: Marta Anderly, učinkujú: Ján Želipský, Jozef Adamčík, Želmíra Mišová/Ivona Bolebruchová, Ivan Hanzalík/Martin Mikulík, Helena Tuláková, Roderika Petráková/Mirka Zuščíková, Ivona Klimentová/Lucia Kubinová/ Barbara Braunová, Nikoleta Buchtová/Nicol Vargová/Barbara Braunová, Ivan Hanzalík/Martin Mikulík, Helena Tuláková, premiéra: 20.6. 2010