TOI-TOY STORY (CLOWNS)

Kremnické divadlo v podzemí sa nám predstaví pantomimickou klauniádou bez mímov a klaunov s názvom TOI-TOY STORY (CLOWNS). Nadväzuje na predstavenie Klauni legendárneho poľského režiséra divadla Teatr 77 Andrzeja Strzeleckého, ale prispôsobuje ho aktuálnym podmienkam a dobe. V tejto verzii ešte vystupovali klauni, lebo kto iní sa dokáže zaťať zuby, zamlčať svoj názor, ale zároveň ho povedať svojich tichom než klaun. Navlečie na seba smiešne oblečenie, prepudruje si tvár, dá si červený nos a svoj smútok skryje za oblúčik pripomínajúci úsmev. Nasadí si svoju farebnú masku a hrá, aj keď mu nedovolia byť tým, čím je alebo možno práve preto. Aj v tomto cirkuse prichádzajú zákazy, príkazy ako na bežiacom páse a on musí mlčať. Až kým mu nezakážu všetko, dokonca aj cirkus... Vtedy sa vzbúri. Odhodí svoje háby a čačky-mačky. Odloží svoju masku. Tam, kde vládli nezmyselné pravidlá, zavládla anarchiu. Tam, kde bolo všetko zakázané, je zrazu všetko povole-né. Konečne môže slobodne povedať, čo cíti, ale teraz nie je nikto, kto by ho počúval, lebo vyrozprávať sa musia všetci, lebo doba urobila klauna z každého.

Hrou Klauni v réžii Petra Scherhaufera, zakladateľa a režiséra Divadla na provázku v Brne, sa zavŕšila v roku 1989 éra Kremnického divadlo v podzemí, lebo po nej neprišlo žiadne iné predstavenie, ktoré by ju prekonalo. A existuje lepší comeback, než nadviazať na to, kde ste skončili? Klauni sa po 20 rokov vracajú v hre TOI TOY STORY (CLOWNS) pod vedením Jozefa Krasulu. Ale odmaskovaní od klaunovstva. Plní nových snov sa nevedomky chytajú sa novej masky, ktorá ich nedokáže uchrániť pred seba samými. „Vytúžená sloboda-slobodienka vďaka... Už nemusíme mať prázdne vrecká. Už sa nemusíme pretvarovať... Poďme si užívať život... Zbohatnime... Dajme sa na podnikanie,“ ako keby z nich kričalo.

Divadlo nieslo pôvodne názov Divadielko malých javiskových foriem (DMJF), neskôr sa premenovalo na Divadielko „G“ a až v roku 1979 sa jeho ustálilo a ukotvilo na Divadlo v podzemí. Jediná zmena v názve prišla až po obnove v roku 2010, kedy získalo prívlastok kremnické, keďže odjakživa, teda od 17. 11. 1973 bolo spojené s týmto mestom. S výnimkou Kabaretných večerov v Banskej Bystrici. Nápad vznikol v hlavách gymnazistov, ktorí chceli predviesť svojim spolužiakom, čo vedia, že ich baví žiť svoj život i ten cudzí. Od pesničiek to smerovalo k scénkam, od scénok ku kabaretu, od kabaretu až ku klaunovstvu. A z Kremnice do iných miest a napokon i do sveta. V roku 1985 predviedli svoj herecký koncert na medzinárodnom divadel-nom festivalu v Karlsruhe. Nežná revolúcia ich na krátky čas umlčala. No bývalí členovia Anton Brčka, Ján Fakla a Roman Vykysalý sa zhodli na tom, že Kremnické divadlo v podzemí ešte nepovedalo posledné slovo, a tak ich tu máme znova a v plnej paráde.

Kremnické divadlo v podzemí : TOI-TOY STORY (CLOWNS), réžia: Jozef Krasula, dramatizácia: Anton Brčka, scéna a kostýmy: Marek Gašpar Šafárik a.h., zvuk, svetlo: Vladimír Chovanec , premiéra: 9.mája 2010 Účinkujú: Roman Vykysalý, Veronika Fekiačová a.h., Dušan Kubáň a.h. a Michal Novák a.h

Vypnite si, prosím, mobilné telefóny, o chvíľu začíname :D